Niekoho možno v úvode zarazí podtitulok môjho článku.Však predsa pes je najlepší priateľ človeka.Ľúbi nás bez ohľadu na farbu pleti,vierovyznanie či politický názor.Tvár nám oblíže či už je nám 5 alebo 60.Jednoducho mať psa je skvelé.Ja tiež jedného mám a má síce len 9 mesiacov ale nevedel by som si už predstaviť že by som mal existovať bez neho.Čím viac času do neho investujem tým mi viac prirastá k srdcu.Lebo o tom to je.Rovanako ako sa venujeme svojim deťom pri ich výchove mali by sme sa venovať aj výchove nášho psa.Nahrádzame mu vlastne svorku a ako hierarchicky najvyšší člen ho musíme usmernovať.Ale kam tým vlastne smerujem?NIektorí ľudia na to zabúdajú.Kúpia si psa len aby umlčali deti,ktoré o neho už toľko prosia alebo si povedia.Však aj susedia majú,kúpme si aj my.Potom to dopadne ako naposledy keď som bol s mojím psom vonku/btw.mam russela/.Prechádzali sme sa na lúke a zrazu pribehli dva psy k nám.Najprv som myslel,však pohoda zahrajú sa,aspoň sa vybehá.Jeden bol dalamatin ten druhy mensi.Lenže keď som sa pozrel bližšie zistil som že havko flakatý nemá ani objok ani známku ani nič.Čo asi každému napadne?Nemá besnotovu znamku ani danovu tak asi je to tzv.domaci,teda žije "na vlastnú päsť v lese."Začal som ale s nádejou naokolo hladať možného majiteľa,aby si teda psa zavolal keďže ten začal byť dotieravý a mierne útočný smerom k môjmu psovi.Pokiaľ by takýto pes behal po lese tak by mal šancu asi po prveho polovnika.Bez známky,bez ničoho.Po,pre mňa veľmi dlhých,asi 7-8 minútach sa vynorila zhruba 500m odo mna panicka,ktora si nerobila nejaké stresy,že jej psy niekde lietaju a ona netuší čo robia kde sú,či niekoho netrhajú alebo podobne.Hlasom na ktorý by som neprišiel ani ja na nich zakričala a to bolo všetko,nejavila záujem.Psy nejavili záujem o ňu tiež.Ďalej dobiedzali na mňa so psom,ktorého som zobral medzičasom na ruky.Vrchol programu bol keď sme ju upozornili aby dala psovi objok a že nech si ho zavolá,že takto môže o neho ľahko prísť,tak hrala urazenú a nechápala aký máme vlastne problem.
Teraz tu vzniká otázka..Ubránil by som sa tých 7 minút keby prišiel doberman a nie dalmatin.Má zmysel takímto ľuďom vôbec niečo hovoriť?Sú schopní to pochopiť?Ako je možné že niekoho netrápi že nevie kde má psa,keď 95% ľudí hovorí o psoch ako o členoch rodiny.Nechali by ste svoje štvorročné dieťa behať len tak po lese,však niekde bude...Asi nie.I keď ja osobne by som ho stretol radšej ako psa,ktorý nemá absolútne výcvik a niekedy viac rozumu ako samotný majiteľ.
Preto sa vraciam úplny začiatok.Mal by mať každý možnosť mať psa?...A keď áno nemali by byť určené isté podmienky?Aspoň základný výcvik.Jednoduche ku mne sadni lahni?Nemuseli by sme potom riešiť podobné problémy.
Ale záléži na tom vôbec niekomu?
Vladimír
Komentáre